História a výroba

V bohatej gréckej mytológii existuje povesť o spore medzi bohom mora Poseidonom a bohyňou múdrosti a odvahy Aténou o to, čie meno ponesie v novo vybudovanom mesto na polostrove Attika. Po čase, keď nikto nebol schopný toto rozhodnúť bolo navrhnuté, že mesto ponesie meno toho, kto dá jeho obyvateľom hodnotnejší dar. Ako prvý Poseidon udrel svojím trojzubcom do zeme a z nej začala prýštiť slaná voda. Potom Aténa udrela do zeme svojím kopije a to sa zmenilo v olivový strom – olivovník. Bolo rozhodnuté, že olivovník je pre ľudí ďaleko hodnotnejším darom a preto bolo nové mesto nazvané Atény, na počesť bohyne.

V skutočnosti olivovník pochádza z doby cca dvanásť tisíc rokov pred naším letopočtom zo Stredomoria, ale presné miesto pôvodu bohužiaľ už nie je známe. Niet pochýb, že hlavnú zásluhu na rozšírení olív a olivového oleja majú Gréci . V období rokov 5 000 až 1 400 přnl. sa pestovanie olív rozšírilo z gréckych ostrovov na Cyprus, do Egypta, Sýrie, Izraela, Palestíny a južného Turecka. Približne od roku 1500 přnl. sú grécke ostrovy svetovo najväčším pestovateľom olivovníkov a to len dokazuje obrovské množstvo olivových hájov po celom ich území.

Slovo oliva pochádza z Minojskej kultúry, kde bol používaný tvar elaiwa (oliva), ktorý bol transformovaný v klasickej gréčtine do slová elaia (oliva) a Elaion (olivový olej). Gréci ďalej svoju znalosť odovzdali do latinčiny kde Olea znamenala oliva a oleum olivový olej .

Olivovník rastie v Grécku vyše 10 000 rokov, ako udáva Homér, ktorý dokonca olivový olej nazval tekutým zlatom. V starobylých záznamoch sú zmienky o používaní olivového oleja k medicínskym účelom, starostlivosť o telo, čistenie, výrobe parfumov a v neposlednom rade na svietenie. Aj preslávený staroveký lekár Hippokrates požíval toto “tekuté zlato” na liečbu svojich pacientov.

Olivovníky boli pokladané za posvätné a podľa zákonov, ktoré boli ustanovené aténskym básnikom a zákonodarcom Solónom, kto vyvrátil či inak zničil olivový strom bol vyšetrovaný súdom a v prípade dokázania viny bol aj popravený.

Pri Olympijských hrách slúžili koruny zhotovené z olivových vetvičiek k dekorovanie víťazov a ako najvyšší pocta a vyznamenania. V priebehu Panathénské slávnosti bol olej zo svätých olivovníkov považovaný za jednu z najhodnotnejších cien, aké bolo možné získať.

Zdroj: http://www.cretanoliveoilexport.com/en/history.php

Na výrobu 1 litra olivového oleja sa spotrebuje 5 až 6 kilogramov olív. Olivy na olivovníku dozrievajú až vo veku 10 až 15 rokov. Po 100 až 150 rokoch sa množstvo olív na strome postupne začína znižovať, staroba olivovníka má však vplyv iba na množstvo dozrievajúcich olív , nie na ich kvalitu.

Olivovník kvitne na jar a až do začiatku zimy jeho plody postupne dozrievajú. Vtedy nastáva čas zberu. Plody sa trhajú buď tradičným spôsobom ručne (ordeño), alebo za pomoci dlhých ohybných tyčí, ktorými sa olivy zrážajú a padajú na plachty rozložené pod stromami (varom). Príklad mechanického stroja Možné je využiť aj mechanických vibrujúcich strojov pripevnených na kmeň či konáre stromu.

Výroba Olivového oleja ELAIAN prebieha lisovaním < strong> olív . Najkvalitnejšie a chuťovo najbohatšie olivové oleje sa označujú ako extra panenské olivové oleje . Pochádzajú z prvého lisovania a sú vyrábané za nízkych teplôt (do 30 ° C) pri použití tradičných mechanických postupov. Takto vyrobený extra panenský olivový olej je zdraviu najviac prospešný a obsahuje veľké množstvo látok, ktoré upravujú vysoký krvný tlak a majú celkovo priaznivé účinky na ľudské telo.

 

Olivovník , pochádza z oblasti okolo Stredozemného mora. Olivy sa pestovali už pred 10000 rokmi. Už v prehistórii existovali divoké olivovníky, ich kultivácia začala pravdepodobne v starovekej Mezopotámii. Odtiaľ sa rozšírili smerom na západ, do oblasti Stredomoria. Olivový olej hral významnú úlohu v námornom obchode, ktorým sa zaoberali fénickí a grécki obchodníci. Táto rastlina je natoľko úzko spojená s históriou a kultúrou Stredomoria, že sa stala jeho symbolom. Z plodov olivovníka sa vyrába olivový olej , ktorý bol od nepamäti nesmierne ceneným artiklom. V staroveku bol používaný na prípravu pokrmov, v lekárstve, k masážam, k príprave kozmetických prostriedkov, ako náplň do chrámových lámp, na konzerváciu … Větvička olivy bola starobylým symbolom mieru. Olivová ratolesť v zobáčiku bielej holubice je napokon symbolom mieru dodnes.